Copy
Zobrazil sa vám e-mail nesprávne?
Otvorte si ho v prehliadači
47. dvojčíslo
september - október 2016
emn. sk
ec. europa. eu/ emn 
Foto: Ilustračné

STRETNUTIA

Členky Národného kontaktného bodu EMN v SR prezentovali svoje skúsenosti z tvorby národnej siete, štruktúru, úlohy, aktivity EMN ako aj modus operandi na workshope EMN v chorvátskom Záhrebe dňa 28. októbra 2016. Cieľom workshopu, ktorého sa zúčastnilo viac ako 20 zástupcov štátneho a mimovládneho sektora, ktorí pôsobia v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany v Chorvátsku, bolo diskutovať o vytváraní národnej siete EMN  aj na základe skúseností Národného kontaktného bodu EMN v SR. V poobedňajšej časti workshopu účastníci diskutovali o konkrétnych možnostiach zapojenia sa do štruktúry a budúcich aktivít EMN v Chorvátsku.

PUBLIKÁCIE EMN

Súhrnná správa: Návraty neúspešných žiadateľov o azyl: prekážky a osvedčená prax (2016)
 
Štúdia skúma rozdiely v návratovej procedúre jednotlivých členských štátov EÚ a konkrétne prekážky, ktorým tieto štáty čelia pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl. Štúdia poskytuje tiež prehľad národných politík ČŠ v oblasti návratov ako aj prehľad legislatívnych rámcov. Ďalej sa venuje situáciám, kedy návrat štátnych príslušníkov tretích krajín nie je okamžite možný, praxi využívanej členskými štátmi EÚ v týchto situáciách, ako aj nástrojom, ktoré sú využívané na motiváciu neúspešných žiadateľov o azyl opustiť územie EÚ. 

čítajte ďalej+






PUBLIKÁCIE EMN

Súhrnná správa: Presídľovacie a humanitárne prijímacie programy v Európe - čo funguje? (2016)

Štúdia ponúka komplexný prehľad politík a praxe v oblasti fungovania presídľovacích a humanitárnych prijímacích programov a schém, ako aj programov súkromného sponzorstva pre utečencov v členských štátoch EÚ a v Nórsku. Štúdia analyzuje vnútroštátny politický kontext a venuje sa predovšetkým metódam a kritériám pri výbere osôb navrhnutých na presídlenie, činnostiam vykonávaným pred odchodom do krajiny presídlenia, integračným opatreniam po príchode, ako aj prekážkam a osvedčenej praxi pri realizácii presídľovacích a humanitárnych prijímacích programov/schém v Európe.

čítajte ďalej+






AD HOC OTÁZKY EMN


SR položila otázku týkajúcu sa kritérií aplikácie vylučovacej klauzuly, podľa ktorej môžu byť štátni príslušníci tretích krajín vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu na základe bezpečnostných dôvodov uvedených v Smernici 2004/83/ES. SK zaujímalo, či majú členské štáty EÚ a Nórsko uzákonené definície a popis skutkov, ktoré zakladajú správanie nebezpečné pre spoločnosť alebo pre bezpečnosť štátu, ako kritériá vylúčenia z doplnkovej ochrany. Na otázku odpovedalo 17 štátov, 14 z nich uviedlo, že nemá špecifickú zákonnú definíciu termínov „nebezpečenstvo pre spoločnosť“ alebo „nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu“. Čo sa týka samotných skutkov, ktoré sú považované za nebezpečné pre spoločnosť alebo bezpečnosť štátu, štáty uvádzali ako hlavné dôvody prispievajúce k vylúčeniu z oprávnenia na doplnkovú ochranu predovšetkým právoplatné odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, účasť na teroristických činoch alebo aktivitu v teroristickej skupine, politické zločiny ako napríklad zločiny proti mieru či vojnové zločiny, ako aj narúšanie integrity štátu a verejného poriadku napríklad neoprávneným držaním zbrane, a pod.

Francúzsko sa zaujímalo o to, ako hodnotia jednotlivé členské štáty EÚ a Nórsko situáciu vo východných provinciách Ukrajiny a či aplikujú článok 15 Kvalifikačnej smernice o doplnkovej ochrane pre osoby vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom konflikte na prípady žiadateľov o azyl z Donbasu. Na otázku odpovedalo 24 štátov, väčšina z nich považuje regióny Donetska a Luhanska za konfliktné zóny. 11 štátov uviedlo, že východné provincie Ukrajiny považuje za miesta, kde civilistom hrozí vážne a osobné nebezpečenstvo kvôli ozbrojenému konfliktu. Na základe tejto analýzy doplnkovú ochranu udeľuje 5 štátov, 7 štátov preferuje alternatívu úteku do inej časti vlastnej krajiny, konkrétne na západ Ukrajiny. 1 štát uviedol, že udeľuje doplnkovú ochranu len v prípade ak je vylúčená alternatíva úteku do inej časti vlastnej krajiny. 2 štáty považujú situáciu na východe Ukrajiny za relatívne stabilnú a využívajú alternatívu úteku vo všetkých prípadoch.

Poľsko položilo otázku, či v členských štátoch EÚ a v Nórsku môžu neregulárni migranti alebo cudzinci s oprávnením na pobyt získať zbrojný preukaz. 20 štátov uviedlo, že neregulárni migranti nemôžu získať zbrojný preukaz, keďže toto povolenie je viazané okrem iného aj na oprávnený pobyt v krajine. 2 štáty uviedli, že takúto výslovnú požiadavku na pobyt nemajú a teda by bolo teoreticky možné pre neregulárneho migranta získať zbrojný preukaz, avšak požiadavka dôveryhodnosti a dodržiavania verejného poriadku spôsobuje, že je to takmer nemožné. Čo sa týka cudzincov legálne pobývajúcich na území členských štátov EÚ, zbrojný preukaz môžu získať v 16 krajinách. 3 štáty odpovedali, že získanie zbrojného preukazu je u nich viazané na občianstvo EÚ/EHS alebo na trvalý pobyt a preto ho môžu získať len tieto osoby. 1 krajina odpovedala, že cudzincom neudeľuje zbrojný preukaz za žiadnych okolností.

Holandsko sa zaujímalo či došlo v členských štátoch EÚ a Nórsku k zvýšeniu počtov žiadostí o pobyt na účel štúdia štátnych príslušníkov z Nepálu, Pakistanu a Bangladéšu a či tieto zmeny spôsobili v členských štátoch EÚ nejaké znepokojenie. Na základe odpovedí 19 štátov je možné konštatovať, že za posledné 4 roky nedošlo k výraznému zvýšeniu týchto počtov. Väčšina krajín neregistruje nijaké dôvody na zvýšené obavy, vzhľadom na to, že počty zostávajú relatívne stabilné. Jeden štát uviedol, že registruje zvyšovanie počtu študentov z týchto krajín, čo však môže byť spôsobené zavádzaním nových poplatkov za štúdium od roku 2017.

Fínsko položilo otázku týkajúcu sa rozhodovania členských štátov EÚ o žiadostiach o azyl štátnych príslušníkoch Iránu, ktorí prežili celý život ako utečenci v Iraku. Zaujímalo sa predovšetkým o to, aké rozhodnutia vydávajú členské štáty týmto žiadateľom, hlavne pokiaľ nie sú politicky aktívni. Na otázku odpovedalo 20 krajín. Väčšina štátov uviedla, že nemá jednotný prístup k takýmto žiadateľov, ich žiadosti teda posudzuje na individuálnej báze. Niektoré z týchto krajín nemajú s takýmito žiadateľmi skúsenosti.

INÉ PUBLIKÁCIE


IOM: Medzinárodná migrácia roč. 54, č. 4 (International Migration Vol. 54, no.4)

Migration Policy Institute: Integrácia utečencov na trhu práce hostiteľskej krajiny: výzvy a možnosti politík, 2016 (Migration Policy Institute: Integrating Refugees into Host Country Labor Markets: Challenges and Policy Options, 2016)

IOM a Euroasylum: Politická prax v oblasti migrácie roč. VI, č. 4, 2016 (IOM: Migration Policy Practice, Vol. VI, no. 4

Migration Policy Institute: Nové prístupy k utečeneckej kríze v 21. storočí: úloha medzinárodného spoločenstva, 2016 (Migration Policy Institute: New Approaches to Refugee Crisis in the 21st century: the Role of the International Community)

European University Institute: Štúdia o profiloch migrantov, príčinách migrácie a migračných trendoch, 2016 (European University Institute, Study on migrants's profiles, drivers of migration and migratory trends, 2016)
 
Európska migračná sieť (EMN) poskytuje aktuálne, objektívne a porovnateľné informácie o migrácii a azyle štátnych príslušníkov tretích krajín na podporu tvorby politík EÚ a jej členských štátov. EMN koordinuje Európska komisia v spolupráci s národnými kontaktnými bodmi členských štátov EÚ a Nórska. Na Slovensku EMN koordinuje Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Páči sa vám toto číslo E-newslettra EMN? Dajte o ňom vedieť aj ostatným:
Share
Tweet
Share
Forward
Viac informácií o EMN sa dozviete tu:
Webová stránka EMN
IOM na facebooku
IOM na YouTube
Copyright © 2016 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) - Úrad v SR, All rights reserved.


Odhlásiť sa z odoberania E-newslettra EMN
Upraviť nastavenie odoberania


Email Marketing Powered by Mailchimp